chevron_left chevron_right
Gen 21
A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril. A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh. A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák. A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh. A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn. A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať. A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe. A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák. A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač. A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom. Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna. Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä. Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom. Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby. A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala. A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je. Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom. A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca. A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa. A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme. A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš. A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš. A Abrahám povedal: Ja prisahám. Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi. A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes. A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu. A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne. A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne? A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu. Preto nazvali to miesto Bér-šeba, lebo tam prisahali obidvaja. A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov. A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného. A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.
chevron_left Prev Gen 21 Next chevron_right