Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu. A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré ležaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký. A shromažďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto. A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana. Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe. A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom. Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste. Ale oni povedali: Nemôžeme, dokiaľ sa nesoženú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce. A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou. A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, že pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky. A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal. A Jakob oznámil Rácheli, že je bratom jej otca a že je synom Rebeky a ona bežala a oznámila to svojmu otcovi. A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo. A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac. Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, že si môj brat, budeš mi darmo slúžiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda? A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ. Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári. A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru. A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa. A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád. Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej. Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu. Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku. A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal? A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená. Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov. A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu. A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku. A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov. A keď videl Hospodin, že je Lea nenávidená, otvoril jej život a Rácheľ zostala neplodnou. A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma už bude milovať môj muž. A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, že som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon. A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz už, tento raz priľne môj muž ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi. A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda. A prestala rodiť.