chevron_left chevron_right
Gen 7
Potom riekol Hospodin Noachovi: Vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo teba som videl spravedlivého pred sebou v tomto pokolení. Zo všetkých hoviad čistých si vezmeš po sedmoro, vše samca i jeho samicu, ale z hoviad, ktoré nie sú čisté, vezmeš po dvoje, samca i jeho samicu, tiež i z nebeského vtáctva po sedmoro, samca i samicu, aby bolo živé zachované semä na tvári celej zeme. Lebo ešte pominie sedem dní, a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a zahladím s tvári zeme každú bytosť, ktorú som učinil. Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin. A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa, voda na zem. A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy. Z čistých hoviad i z hoviad, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí na zemi, po dvoje vošly k Noachovi do korábu, vše samec a samica tak, ako Bôh prikázal Noachovi. Potom stalo sa po siedmich dňoch, že prišly vody potopy na zem. V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies. A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí. Práve toho dňa vošiel Noach, Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i žena Noachova i tri ženy jeho synov s nimi do korábu, oni i každé zviera podľa svojho druhu i každé hovädo podľa svojho druhu i každý plaz, ktorý sa plazí na zemi, podľa svojho druhu i každý vták podľa svojho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrýdlené. A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z každého tela, v ktorom je duch života. A tie, ktoré vošly, vošly samec a samica z každého tela tak, ako mu bol prikázal Bôh. A Hospodin zavrel za ním. A keď bola potopa štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnožily sa vody a zodvihly koráb, a vzniesol sa hore od zeme. A vody zmocnely a veľmi sa rozmnožily na zemi, a koráb sa niesol na vodách. A vody náramne zmohutnely na zemi, a pokryly sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boly pod celým nebom; pätnásť lakťov vozvýš zmohutnely vody a pokryly vrchy. A tak zomrelo každé telo, ktoré sa hýbe na zemi: z vtáctva, z hoviad, z poľných zvierat, zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemží na zemi, i každý človek. Všetko, čo malo dych ducha života vo svojich nozdrách zo všetkého, čo žilo na suchu, zomrelo. A tak vyhladil Bôh každú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka až do hoväda, až do plazu a do nebeského vtáka; všetko bolo vyhladené zo zeme, a zostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe. A vody mocnely na zemi sto päťdesiat dní.
chevron_left Prev Gen 7 Next chevron_right