chevron_left chevron_right
Gen 8
Potom sa rozpamätal Bôh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať. A zavrely sa žriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba. A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch. A koráb spočinul siedmeho mesiaca sedemnásteho dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata. A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov. A stalo sa po štyridsiatich dňoch, že Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil, a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme. Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme. Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretože boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába. Potom čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu z korába. A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, že vody opadly s povrchu zeme. A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu. A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme! A druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca vyschla úplne zem. A Bôh hovoril Noachovi a riekol: Vyjdi z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou. Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi. Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním. Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába. A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári. A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil. Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.
chevron_left Prev Gen 8 Next chevron_right