V dvadsiatom siedmom roku Jeroboáma, izraelského kráľa, začal kraľovať Azariáš, syn Amaziáša, judského kráľa. Mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema. A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. Len že výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. A Hospodin ranil kráľa, a bol malomocný až do dňa svojej smrti a býval v osobitnom dome, a Jotám, syn kráľov, bol nad domom súdiac ľud zeme. A ostatné deje Azariášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? A tak ľahol Azariáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho. V tridsiatom ôsmom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Zachariáš, syn Jeroboámov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval šesť mesiacov. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako robili jeho otcovia; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. A sprisahal sa proti nemu Šallúm, syn Jabešov, a bil ho pred ľudom a zabil ho a kraľoval miesto neho. A ostatné deje Zachariášove, hľa, sú napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. To bolo to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril Jehu-vovi povediac: Synovia štyroch pokolení ti budú sedieť na tróne Izraelovom. A tak sa aj stalo. Šallúm, syn Jabešov, začal kraľovať v tridsiatom deviatom roku Uziáša, judského kráľa, a kraľoval jeden celý mesiac v Samárii. Lebo prišiel hore Menahem, syn Gádiho, z Tirce a prijdúc do Samárie porazil Šallúma, syna Jabešovho, v Samárii, zabil ho a kraľoval miesto neho. A ostatné deje Šallúmove i jeho sprisahanie sa, jako sa sprisahal, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. Vtedy zbil Menahem mesto Tifsach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho kraje od Tirce, pretože mu neotvorili, a pobil, i všetky jeho tehotné rozpáral. V tridsiatom deviatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Menahem, syn Gádiho, nad Izraelom a kraľoval desať rokov v Samárii. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, po všetky svoje dni. A keď prišiel Fúl, assýrsky kráľ, proti zemi, dal Menahem Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu bol na pomoc, aby upevnil kráľovstvo v jeho ruke. A Menahem vyrubil striebro na Izraela, na všetkých zámožných, aby dali jeden každý assýrskemu kráľovi päťdesiat šeklov striebra. A tak sa navrátil assýrsky kráľ a nestál tam v zemi. A ostatné deje Menahemove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? A tak ľahol Menahem a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Pekachiáš, jeho syn, miesto neho. V päťdesiatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekachiáš, syn Menahemov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dva roky. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. A sprisahal sa proti nemu Pekach, syn Remaliášov, jeho vojvodca, a zabil ho v Samárii, v paláci domu kráľovho, i s Argobom a Areášom majúc so sebou päťdesiatich so synov Gileáďanov. A keď ho zabil, kraľoval miesto neho. A ostatné deje Pekachiášove a všetko, čo robil, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. V päťdesiatom druhom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekach, syn, Remaliášov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dvadsať rokov. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. Za dní Pekacha, izraelského kráľa, prišiel Tiglat-pilezer, assýrsky kráľ, a vzal Ijon a Ábel-bétmaachu a Janoach a Kedeš a Chácor i Gileád i Galileu, celú zem Naftaliho, a odviedol ich obyvateľstvo do Assýrie. A Hošea, syn Élu, sa sprisahal proti Pekachovi, synovi Remaliášovmu, uderil ho a zabil ho a kraľoval miesto neho, v dvadsiatom roku Jotáma, syna Uziášovho. A ostatné deje Pekachove a všetko, čo robil, hľa, to je napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. V druhom roku Pekacha, syna Remaliášovho, izraelského kráľa, začal kraľovať Jotám, syn Uziáša, judského kráľa. Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzalem. A meno jeho matky bolo Jeruša, dcéra Cádokova. A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Uziáš, jeho otec, tak robil. Len že výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. On vystavil hornú bránu domu Hospodinovho. A ostatné deje Jotámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? V tých dňoch začal Hospodin posielať na Júdu Rezína, sýrskeho kráľa, a Pekacha, syna Remaliášovho. A tak ľahol Jotám a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Achaz, jeho syn, miesto neho.