chevron_left chevron_right
1Chr 23
A keď už bol Dávid starý a sýty dňov, učinil Šalamúna, svojho syna, kráľom nad Izraelom. A shromaždil všetky kniežatá Izraelove i kňazov i Levitov. A Levitovia boli spočítaní vo veku od tridsiateho roku a vyše, a ich počet bol podľa ich hláv, samých mužov, tridsaťosem tisíc. Z týchto bolo postavených nad dielom domu Hospodinovho dvadsaťštyri tisíc, a úradníkov a sudcov šesť tisíc; štyri tisíce bolo vrátnych a štyri tisíce tých, ktorí chválili Hospodina na hudobných nástrojoch, ktorých som vraj narobil nato, aby chválili. A Dávid si ich rozdelil na oddelenia podľa synov Léviho, podľa Geršona, Keháta a Meráriho. Z Geršonovcov boli Laadán a Šimei; synovia Laadánovi: hlavou bol Jechiel, Zétan a Joel, traja. Synovia Šimeiho: Šelomit, Chaziel a Háran, traja. Tí boli hlavami otcov čeľadí Laadána. Synovia Šimeiho: Jachat, Zíza, Jehuš a Beria. To boli synovia Šimeiho, štyria. A Jachat bol hlavou, a Zíza bol druhý. Ale Jehuš a Beria nemali mnoho synov a preto boli, čo do otcovského domu, počítaní za jedno. Amram, Jicehár, Hebron a Uziel, štyria. Synovia Amramovi: Áron a Mojžiš. A Áron bol oddelený na to, aby ho posvätil Bôh za najsvätejšieho, jeho i jeho synov, až na veky, aby kadili pred Hospodinom, aby mu svätoslúžili a aby dávali v jeho mene požehnanie až na veky. A čo sa týka Mojžiša, muža Božieho, jeho synovia boli pripočítaní k pokoleniu Léviho. Synovia Mojžišovi: Geršom a Eliézer. Synovia Geršomovi: Šebuel bol hlavou. A synovia Eliézerovi boli: Rechabiáš bol hlavou. A Eliézer nemal iných synov, ale synov Rechabiášových bolo veľmi mnoho. Synovia Jicehárovi: Šelomit bol hlavou. Synovia Hebronovi: Jeriáš, hlava, Amariáš druhý, Jachaziel tretí a Jekameán štvrtý. Synovia Uzielovi: Mícha, hlava, a Jišiáš druhý. Synovia Meráriho: Machli a Múši; synovia Machliho Eleazár a Kíš. A Eleazár zomrel a nemal synov iba dcéry, a pobrali si ich synovia Kíšovi, ich bratanci. Synovia Múšiho: Machli, Éder a Jeremót, traja. To boli synovia Léviho podľa domu svojich otcov, hlavy otcov podľa svojho spočítania, zaznamenaní v počte mien podľa svojich osôb, konajúci prácu čo do služby domu Hospodinovho, vo veku od dvadsiateho roku a vyše. Lebo Dávid riekol: Hospodin, Bôh Izraelov, dal svojmu ľudu odpočinutia, a teraz bude bývať v Jeruzaleme až na veky. Ani Levitom nebude viacej treba nosiť svätopríbytok ani niktoré jeho nádoby, potrebné k jeho službe. Pretože podľa posledných nariaďujúcich slov Dávidových boli počítaní synovia Léviho, a to vo veku od dvadsiateho roku a vyše. Lebo ich miesto, kde mali stáť, bolo po ruke synov Áronových k službe domu Hospodinovho, a boli ustanovení nad dvormi a nad komorami a nad očisťovaním všeličoho svätého a pri práci služby domu Božieho jako aj pri chlebe predloženia a pri jemnej múke bielej na obetný dar obilný a na osúchy, upravené na tenko, nekvasené, a pri panvici a pri zarobenom na rajnici a pri všelijakej miere objemu a dĺžky a aby stáli na mieste každého rána oslavovať a chváliť Hospodina, a tak i večer, a pri každom obetovaní zápalných obetí Hospodinovi pri sobotách, pri novmesiacoch a pri výročných slávnostiach v určitom počte podľa poriadku, vzloženého na nich, ustavične pred Hospodinom. A budú strážiť stráž stánu shromaždenia a stán svätyne jako i stráž synov Áronových, svojich bratov, pri službe domu Hospodinovho.
chevron_left Prev 1Chr 23 Next chevron_right