Ezra 2
A toto sú synovia krajiny Júdovej, ktorí išli hore zo zajatia prestehovaných, ktorých bol prestehoval Nabuchodonozor, babylonský kráľ, do Babylona, a navrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta, ktorí prišli so Zerubábelom, s Ješuom, Nehemiášom, so Saraiášom, s Reelaiášom, Mardocheom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechúmom a Baanom. Počet mužov, ľudu Izraelovho: synov Parošových dva tisíce sto sedemdesiatdva; synov Šefatiášových tristo sedemdesiatdva; synov Arachových sedemsto sedemdesiatpäť; synov Pachat-moábových zo synov Ješuu a Joába dva tisíce osemsto dvanásť; synov Élamových tisíc dvesto päťdesiatštyri; synov Zattu-ových deväťsto štyridsaťpäť; synov Zakkajových sedemsto šesťdesiat; synov Báni-ových šesťsto štyridsaťdva; synov Bebajových šesťsto dvadsaťtri; synov Azgádových tisíc dvesto dvadsaťdva; synov Adonikámových šesťsto šesťdesiatšesť; synov Bigvajových dva tisíce päťdesiatšesť; synov Adínových štyristo päťdesiatštyri; synov Aterových z Ezechiáša deväťdesiatosem; synov Becajových tristo dvadsaťtri; synov Jorahových sto dvanásť; synov Chašúmových dvesto dvadsaťtri; synov Gibbárových deväťdesiatpäť; synov mesta Betlehema sto dvadsaťtri; mužov Netofy päťdesiatšesť; mužov Anatóta sto dvadsaťosem; synov Azmáveta štyridsaťdva; synov Kirjat-aríma, Kefíry a Beeróta sedemsto štyridsaťtri; synov Rámy a Geby šesťsto dvadsaťjeden; mužov Michmasa sto dvadsaťdva; mužov Bét-ela a Haja dvesto dvadsaťtri; synov Néba päťdesiatdva; synov Magbíšových sto päťdesiatšesť; synov druhého Élama tisíc dvesto päťdesiatštyri; synov Charímových tristo dvadsať; synov Lodových, Chadídových a Onó-vových sedemsto dvadsaťpäť; synov Jericha tristo štyridsaťpäť; synov Senay tri tisíce šesťsto tridsať; kňazov: synov Jedaiášových z domu Ješuu deväťsto sedemdesiattri; synov Immerových tisíc päťdesiatdva; synov Paschúrových tisíc dvesto štyridsaťsedem; synov Charímových tisíc sedemnásť; Levitov: synov Ješuových a Kadmielových zo synov Hodaviášových sedemdesiatštyri; spevákov: synov Azafových sto dvadsaťosem; synov vrátnych: synov Šallúmových, synov Atérových, synov Talmonových, synov Akkúbových, synov Chatíta-ových, synov Šobajových, všetkých bolo sto tridsaťdeväť; Netinejcov: synov Cíchaových, synov Chasufa-ových, synov Tabbaotových, synov Kerosových, synov Siaha-ových, synov Pádonových, synov Lebánahových, synov Chagabahových, synov Akkúbových, synov Chagabových, synov Šamlajových, synov Chanánových, synov Giddélových, synov Garachových, synov Reaiášových, synov Recínových, synov Nekoda-ových, synov Gazzamových, synov Uzza-ových, synov Paseachových, synov Besajových, synov Asnáhových, synov Meunímových, synov Nefusímových, synov Bakbúkových, synov Chakúfa-ových, synov Charchúrových, synov Baclútových, synov Mechida-ových, synov Charšaových, synov Barkosových, synov Sisera-ových, synov Támachových, synov Neciachových, synov Chatifa-ových, synov služobníkov Šalamúnových: synov Sotajových, synov Soferetových, synov Perúdaových, synov Jaalahových, synov Darkonových, synov Giddélových, synov Šefatiášových, synov Chattílových, synov Pocherethaccebaimových, synov Amiových, všetkých Netinejcov a synov služobníkov Šalamúnových bolo tristodeväťdesiatdva. A toto sú tí, ktorí išli hore z Tel-melacha, z Tel-charše: Kerúb, Addán a Immér, ale sa nemohli vykázať domom svojich otcov a svojím semenom, či pochádzajú z Izraela: synov Delaiášových, synov Tobiášových, synov Nekodaových šesťsto päťdesiatdva. A zo synov kňazov: synovia Chabaiášovi, synovia Hakkócovi, synovia Barzillajovi, ktorý si vzal ženu z dcér Barzillaja Gileádskeho a bol nazvaný ich menom. Tí hľadali svoje písmo chcúc sa vykázať svojím rodom, ale sa nenašli zapísaní a preto boli vyhlásení za obecných a boli vylúčení z kňazstva. A tiršáta im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím. Celého shromaždenia bolo spolu štyridsaťdva tisíc tristo šesťdesiat, krome ich sluhov a ich dievok, ktorých bolo sedem tisíc tristo tridsaťsedem, a mali spevákov a speváček dvesto. Ich koní bolo sedemsto tridsaťšesť, ich mulíc dvesto štyridsaťpäť, ich veľblúdov štyristo tridsaťpäť, oslov šesť tisíc sedemsto dvadsať. A niektorí z hláv otcov, keď prišli do domu Hospodinovho, ktorý je v Jeruzaleme, obetovali dobrovoľne na dom Boží, aby ho postavili na jeho mieste: dali podľa možností do pokladu na konanie práce, a to zlata šesťdesiatjeden tisíc daríkov, a striebra päť tisíc mánov a kňazských sukieň sto. A kňazi a Leviti i niektorí z ľudu a speváci a vrátni jako aj Netinejci osadili sa vo svojich mestách i všetok Izrael vo svojich mestách.