chevron_left chevron_right
Job 12
A Job odpovedal a riekol: Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť. I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania? Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný. Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá. Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky. Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti, alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora. Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?! V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka! Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm? Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť. U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť. Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa. Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem. U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu. Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov. Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá. Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných. Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd. Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných. Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo. Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich. Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty. Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.
chevron_left Prev Job 12 Next chevron_right