Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží? K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom. Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov. Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe. Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy? Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba? Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás? I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec. Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou? Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči, že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst? Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy? Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach! A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu. Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl, to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov. Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí. Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka. Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca. Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč. Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy. Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja. Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu. Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov. Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny. A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov. Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi. Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst. Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny. Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať. Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva. Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru. Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.