chevron_left chevron_right
Job 16
Zase odpovedal Job a riekol: Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci. Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš? I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou! Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. - Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa? Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári. Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči. Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne. Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom. Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč. Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem. Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák. Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu. Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti. Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá. Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku! I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach. Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu. Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho! Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
chevron_left Prev Job 16 Next chevron_right