A odpovedal Cófar Naamatský a riekol: Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne. Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu. Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi: že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu? Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku, jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel? Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci. Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto. Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok. Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu. Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom, šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami: jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach. Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha. Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije. Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka. Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať. Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho. Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností. Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré. V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho. Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme. Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne. Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti. Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne. Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu. Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu. To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.