chevron_left chevron_right
Job 26
Zase odpovedal Job a riekol: Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády? Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí! Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba? Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu. Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom. Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi. Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak; ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou. Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania. Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba. Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada. Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!
chevron_left Prev Job 26 Next chevron_right