chevron_left chevron_right
Job 27
A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu, že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách, nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti. To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu. Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní. Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník. Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu? Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť? Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času? Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím. Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť? To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho. Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba. Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať. Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata, nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný. Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik. Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho! Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci. Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta. Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť. Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
chevron_left Prev Job 27 Next chevron_right