chevron_left chevron_right
Job 28
Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia; železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď. Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti. Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta. Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň. Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato, chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola; nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev. Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa; rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko; hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo... Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých. Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa. Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu. Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír. Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata. Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly. Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato. A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá. Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť. Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto. Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami. Keď robil vetru váhu a meral vody mierou robiac dažďu právo a cestu blesku hromov, vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju. A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
chevron_left Prev Job 28 Next chevron_right