chevron_left chevron_right
Job 31
Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu? A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí? Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti? Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky? Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti, nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť. Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna; vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené. Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho, vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní. Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov; lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu. Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou, čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal? Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky? Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota - Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -; ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného; ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec; ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc; nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu! Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec. Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie; ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho; ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile, a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst - Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -, ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé - Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -, ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?! Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -, ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone, keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí - Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník! Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu! Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -, ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy; ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov: miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.
chevron_left Prev Job 31 Next chevron_right