chevron_left chevron_right
Job 32
Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach. Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha. I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba. A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on. A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev. A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem, a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť. Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými. Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu. Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem! Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov. A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči. Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek! Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami. Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová. A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej? Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem. Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona. Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť. Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať. Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi. Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!
chevron_left Prev Job 32 Next chevron_right