A ešte odpovedal Elíhu a riekol: Či to považuješ za súd? Hovoríš: Moja spravedlivosť je nad silného Boha. Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť? Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou. Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty. Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš? Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky? Tvoja bezbožnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka. Kričia pre množstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí. Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne vnoci, ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies? Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí. Isté je, že silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to. A čo ešte, keď hovoríš: Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho! Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti. A Job otvára svoje ústa na márnosť a množí svoje slová bez známosti.