chevron_left chevron_right
Job 36
A ešte pokračoval Elíhu a riekol: Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha. Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť. Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou. Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca. Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych. Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení. A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia, vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu. A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti. Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši. Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti. Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže. Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi. Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho. A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku. Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách. Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného. Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily? Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta. Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať. Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ? Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť? Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia. Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka. Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť. Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly, ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí. Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu? Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora. Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť. Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa. Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!
chevron_left Prev Job 36 Next chevron_right