chevron_left chevron_right
Job 5
Nože zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš? Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí žiarlivosť. Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok. Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol. Jeho žnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a žíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku. Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme. Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore. No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu, ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu, ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením. Marí úmysly chytrákov, takže ich ruky nevykonajú ničoho, ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená; vodne narážajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie. A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného. A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa. Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho. Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia. Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé. V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča. Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde. Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme; lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe. A tak zvieš, že tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho. A poznáš, že bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme. Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zbožia svojím časom. Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.
chevron_left Prev Job 5 Next chevron_right