chevron_left chevron_right
Job 6
A Job odpovedal a riekol: Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe! Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené. Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne. Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným? Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca? A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci. Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh! Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma! A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho. Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo? Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi? Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa. Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil. Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly, kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh; v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta. Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú. Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne! Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť! Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa. Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov? Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil! Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?! Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého! Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa. A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári. Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom! Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -
chevron_left Prev Job 6 Next chevron_right