chevron_left chevron_right
Job 9
Zase odpovedal Job a riekol: Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom? Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc. Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?! On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve; ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú; ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy; ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora; ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu; ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu. Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem. Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš? Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba. A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?! Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť. Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas, on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny. Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami. Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň? Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený. Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom. Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného. Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných. Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy? A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého. Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť. Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa; obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného. Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?! Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom, i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho. Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd. Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch. Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach, vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.
chevron_left Prev Job 9 Next chevron_right