Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. Nech tak povedia vykúpení Hospodinovi, ktorý ich vykúpil z ruky protivníka. A shromaždil ich zo zemí, od východu a od západu, od polnoci aj od mora. Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie. Boli hladní i smädní; ich duša omdlievala v nich. A keď kričali vo svojom súžení na Hospodina, vytrhnul ich z ich úzkosti a viedol ich po rovnej ceste, aby išli do mesta na bývanie. Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka, (lebo nasycuje práhnúcu dušu a hladovitú dušu naplňuje dobrým) tí, ktorí sedeli vo tme a v tôni smrti, spútaní biedou a železom, pretože odporovali rečiam silného Boha a opovrhli radou Najvyššieho, a preto zohnul ich srdce trápením; klesli, a nebolo toho, kto by bol pomohol. A keď volali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkosti. Vyviedol ich zo tmy a z tône smrti a ich povrazy potrhal. Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka, pretože polámal medené dvere a posekal železné závory. Nesmyselní, trápili sa pre cestu svojho prestúpenia a pre svoje neprávosti! Ich duša si ošklivila každý pokrm, a priblížili sa až k bránam smrti. Ale keď kričali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkostí. Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby. Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka! Nech obetujú obeti chvály a rozprávajú jeho skutky s plesaním. Tí, ktorí sa plavia po mori na lodiach, ktorí pracujú na veľkých vodách, tí vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine. Lebo keď len povie, spôsobí to, že povstane búrlivý vietor, ktorý do vysoka dvíha jeho vlny. Hneď vystupujú akoby do neba, hneď zase sostupujú do priepasti; ich duša sa rozplýva v nebezpečenstve. Motajú a klátia sa jako opilý, a všetka ich múdrosť je tam! A keď kričia na Hospodina vo svojom súžení, vyvodí ich z ich úzkostí. Zastavuje búrku a obracia ju na tíšinu, a umĺkajú ich vlny. Plavci sa radujú, že utíchly, a on ich vedie do prístavu ich želania. Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka. Nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu, a nech ho chvália v zasadnutí starcov. Obracia rieky na púšť a vodné pramene na vypráhlu sušinu, úrodnú zem na slatinu pre zlosť obyvateľov, ktorí bývajú v nej. Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd. Osadzuje tam hladných, a postavia si tam mesto na bývanie. A posievajú polia, sadia vinice a nadobúdajú plodu úrody. Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje. A zase, keď chce, ubúda ich a bývajú snížení od sovrenia, všelijakého strádania a od žiaľu. Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty. Povyšuje chudobného z trápenia a rozmnožuje rodiny jako stádo oviec. Uvidia to úprimní a budú sa radovať, ale každá neprávosť zapchá svoje ústa. Kto je múdry, bude to ostríhať, a takí porozumejú rôznej milosti Hospodinovej.