chevron_left chevron_right
Ps 132
Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie, ktorý prisahal Hospodinovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub: Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa; istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam, dokiaľ nenajdem Hospodinovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu! Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara. Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh! Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily. Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú! Pre Dávida, svojho služobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného! Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón. Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky. Lebo Hospodin si vyvolil Sion, oň si žiada za svoj príbytok, ako povedal: Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam. Jeho potravu istotne a hojne požehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom; jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať. Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu. Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna.
chevron_left Prev Ps 132 Next chevron_right