Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Nebesia rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha. Deň dňu hovorí slovo, a noc noci povedá známosť. Nieto reči ani nieto slov, aby nebolo čuť ich hlasu. Ich správa vyšla na celú zem a ich mluva až na koniec okruhu sveta. Slncu postavil na nich stán. A ono vychádza jako ženích zpod svojho baldachína; raduje sa jako hrdina majúc bežať cestou. Od jedného konca nebies je jeho východ a na ich druhom konci jeho západ, a nieto ničoho, čo by sa mohlo ukryť pred jeho horúčosťou. Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvujúci dušu; svedoctvo Hospodinovo verné, ktoré robí prostého múdrym. Ustanovenia Hospodinove sú priame, obveseľujúce srdce; prikázanie Hospodinovo je čisté, osvecujúce oči. Bázeň Hospodinova je čistá a stojí na veky; súdy Hospodinove sú pravda, a všetky, koľko ich je, sú spravedlivé. Žiadúcnejšie sú nad zlato a nad množstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, a ako med, tečúci z plástov. Aj tvoj služobník je osvecovaný nimi, a v ich zachovávaní je veliká odplata. Lež kto porozumie poblúdeniam? A preto i od tajných ma očisti. Aj od spupných zdrž svojho služobníka, aby nepanovaly nado mnou; vtedy budem dokonalý a očistený od veľkého previnenia. Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!