chevron_left chevron_right
Ps 2
Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti. Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil. Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme. Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara. A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme! Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením. Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.
chevron_left Prev Ps 2 Next chevron_right