Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm služobníka Hospodinovho Dávida. Nepravá reč bezbožníka ma usvedčuje hlboko v mojom srdci o tom, že niet bázne Božej pred jeho očima. Lebo si lichotí vo svojich očiach, aby našla jeho neprávosť príčinu nenávidieť. Slová jeho úst sú márnosť a lesť; prestal mať rozum, aby robil dobré. O márnosti rozmýšľa na svojom ležisku; stavia sa na cestu, ktorá nie je dobrá; nezavrhuje toho, čo je zlé. Hospodine, tvoja milosť sahá až do nebies, tvoja vernosť až po najvyššie oblaky. Tvoja spravedlivosť stojí pevne jako vrchy silného Boha; tvoje súdy sú jako veľká hlbina; zachrániš človeka i hovädo, ó, Hospodine! Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Bože, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel. Oplývajú tukom tvojho domu, a napájaš ich z potoka svojich rozkoší. Lebo u teba je prameň života; v tvojom svetle vidíme svetlo. Predĺž svoju milosť tým, ktorí ťa znajú, a svoju spravedlivosť tým, ktorí sú priameho srdca! Nech neprijde na mňa noha pýchy, a ruka bezbožných nech ma nezaženie! No, činitelia neprávosti padnú tam, kde ich sotia, a nebudú môcť povstať.