Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm. Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta, jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný! Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť. Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč: Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.- A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú! Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!), aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia! Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným. Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách. Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú. Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah. Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia. Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah. Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu! Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva. Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.- Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť. Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.