Žalm Dávidov, keď bol na Judskej púšti. Bože, ty si môj silný Bôh. Hľadám ťa hneď za svitania. Moja duša žízni túžbou po tebe; moje telo práhne po tebe vo vyschlej zemi a zomdlenej bez vody. Tak budem hľadieť na teba v svätyni, aby som videl tvoju silu a tvoju slávu. Lebo tvoja milosť je lepšia ako život. Moje rty ťa budú velesláviť. Tak ti budem dobrorečiť po celý svoj život; v tvojom mene budem pozdvihovať svoje ruky. Jako tukom a sadlom bude sa tam sýtiť moja duša, a moje ústa ťa budú chváliť plesajúcimi rty. Keď sa rozpomínam na teba na svojej loži, za nočných stráží, rozmýšľam o tebe. Lebo si mi bol na pomoci, a preto budem plesať v tôni tvojich krýdel. Moja duša ľne k tebe idúc za tebou. Tvoja pravica ma zdržuje. Ale oni hľadajú moju dušu na záhubu a preto sostúpia do spodku zeme. Vydajú ho ostriu meča; budú za podiel líškam. Ale kráľ sa bude radovať v Bohu. Chváliť sa ním bude každý, kto prisahá na neho, lebo budú zapchané ústa tým, ktorí hovoria lož.