Šalamúnov. Bože, svoje súdy daj kráľovi a svoju spravedlivosť synovi kráľovmu, aby súdil tvoj ľud v spravedlivosti a tvojich biednych múdrym súdom. Vtedy donesú vrchy ľudu pokoj i vŕšky v spravedlivosti. Bude súdiť biednych z ľudu, pomôže synom biedneho a rozdrtí utláčateľa. Budú sa ťa báť, kým len bude slnce, a dokiaľ bude trvať mesiac, pokolenie pokolení. Sostúpi jako dážď na pôkos a jako tichý dážď hojný, kropiaci zem. Za jeho dní bude kvitnúť spravedlivý, a bude veľký pokoj, kým len bude trvať mesiac. A bude panovať od mora po more a od rieky až po konce zeme. Pred ním sa budú skláňať obyvatelia pustín, a jeho nepriatelia budú lízať prach. Kráľovia Taršíša a ostrovov donesú pôcty; kráľovia zo Šéby a Sáby budú obetovať dary. A budú sa mu klaňať všetci kráľovia; všetky národy mu budú slúžiť. Lebo vytrhne chudobného, volajúceho, a biedneho a toho, kto nemá spomocníka. Zľutuje sa nad slabým a chudobným a duše chudobných spasí. Vykúpi ich dušu z útisku a z násilia, a ich krv je drahá v jeho očiach. A budú žiť a budú mu dávať zlato zo Šéby, a vždy sa budú modliť za neho. Žehnať ho budú každého dňa. Bude hojnosť obilia v zemi hore na temeni vrchov; jeho úroda bude šumieť ako Libanon, a ľudia z mesta budú kvitnúť ako bylina zeme. Jeho meno bude na veky; dokiaľ trvá slnce, bude trvať i jeho meno. Ľudia sa ním budú žehnať; všetky národy ho budú blahoslaviť. Nech je požehnaný Hospodin Bôh, Bôh Izraelov, ktorý sám jediný činí divy. A nech je požehnané meno jeho slávy až na veky! A nech je celá zem naplnená jeho slávou! Ameň, ameň. Tým sa končia modlitby Dávida, syna Izaiho.