chevron_left chevron_right
Ps 78
Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst. Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna. To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali. Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil. Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom, aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom, aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania, a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu. Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja. Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone. Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal. Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana. Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu. Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa. Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín. Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky. A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti. A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše; Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti? Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso? Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi; pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie, hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie. Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti. Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí. Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov. A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali. Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach, vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi. Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom. A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu. A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom, hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom, a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve, on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti. Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa. Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine! A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice. Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia, ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana. A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť. Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily. A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom. Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom. Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu. Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov. Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru. A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových. A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti. Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more. A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica. Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove. Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev, ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište. A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti. Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela. A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi. A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka. Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo. Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené. Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly. Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína, a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu. Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho, ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje. A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky. A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov, odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
chevron_left Prev Ps 78 Next chevron_right