chevron_left chevron_right
Ps 79
Žalm Azafov. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva; poškvrnili chrám tvojej svätosti. Obrátili Jeruzalem na hromadu rumov. Dali mŕtve telá tvojich služobníkov za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich svätých zemskej zveri. Vyliali ich krv ako vodu okolo Jeruzalema, a nebolo toho, kto by pochoval. Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útržkou tým, ktorí sú vôkol nás. Až dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či len na veky? Dokedy bude horieť tvoja žiarlivosť ako oheň? Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena, lebo zjedajú Jakoba a pustošia jeho obydlie. Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení. Pomôž nám, Bože nášho spasenia, pre slávu svojho mena a vytrhni nás a prikry naše hriechy pre svoje meno! Prečo majú hovoriť pohania: Kdeže je ich Bôh?! Nech sa pozná medzi pohanmi, pred našimi očami, pomsta za krv tvojich služobníkov, ktorá bola vyliata. Nech prijde pred tvoju tvár vzdychanie väzňa! Podľa veľkosti moci svojho ramena učiň to, že by zbudlo zo synov smrti. A odplať našim súsedom sedemnásobne do ich lona za ich potupu, ktorou ťa potupovali, Pane! Ale my, tvoj ľud a stádo tvojej pastvy, ťa budeme chváliť na veky, z pokolenia na pokolenie budeme rozprávať tvoju chválu.
chevron_left Prev Ps 79 Next chevron_right