Pieseň. Žalm Azafov. Nemlč, ó, Bože, nerob sa, jako keby si nepočul, a nebuď ticho, silný Bože! Lebo hľa, tvoji nepriatelia sa búria, a tí, ktorí ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. Snujú ľstivú radu proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty kryješ. Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby prestali byť národom, aby sa viacej nespomínalo meno Izraelovo. Lebo sa uradili spolu jako jedno srdce; urobili smluvu proti tebe, stány Edomove a Izmaeliti, Moáb a Hagrovia, Gebal, Ammon a Amalech, Filištea s obyvateľmi Týru. Aj Assúr sa pripojil k nim; stali sa ramenom synov Lota. Sélah. Učiň im ako Midianovi, jako Siserovi, jako Jabinovi pri potoku Kíšone. Boli zahladení v En-dore a stali sa hnojivom zemi. Nalož s nimi, s ich vodcami jako s Orébom a Zeebom, jako s Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich kniežatami, ktorí povedali: Dobyme si dedične príbytky Božie! Môj Bože, daj, aby boli jako smeti krútňavy, jako posekané steblie pred vetrom. Ako čo oheň spaľuje les, a jako plameň zapaľuje a trávi vrchy, tak ich stíhaj svojou víchricou a svojou búrkou ich predes! Naplň ich tvár hanbou, aby hľadali tvoje meno, Hospodine! Nech sa hanbia a desia na večné veky, nech rumenejú hanbou a zahynú, a tak nech poznajú, že ty, ktorého meno je Hospodin, si sám Najvyšším Pánom nad celou zemou.