chevron_left chevron_right
Ps 88
Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského. Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou. Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu! Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti. Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády. Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky. Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách. Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah. Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť. Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky. Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah. Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí? Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia? Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba. Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár? Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný. Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia. Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa. Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.
chevron_left Prev Ps 88 Next chevron_right