A Jetro, madianské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, že Hospodin vyviedol Izraela z Egypta. A Jetro, svokor Mojžišov, vzal Cipporu, ženu Mojžišovu, potom, keď ju bol odoslal i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretože povedal: Som pohostínom v cudzej zemi; a meno druhého bolo Eliezer, lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho. A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom pri vrchu Božom. A odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou. Vtedy vyšiel Mojžiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu. A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil Hospodin faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťažkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po každé vytrhnul Hospodin. A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil Hospodin Izraelovi a že ho vytrhol z ruky Egypťanov. A Jetro povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov. Teraz viem, že je Hospodin väčší nad všetkých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich. A Jetro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojžišovým pred Bohom. A stalo sa na druhý deň, že sadnul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera. A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera? A Mojžiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha. Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony. A svokor Mojžišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš. Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať. Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu. A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť. Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi. A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou. Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji. A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal. A tedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi, a súdili ľud každého času. Ťažkú vec doniesli k Mojžišovi, a každú vec malú rozsúdili sami. Potom prepustil Mojžiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.