chevron_left chevron_right
Prov 17
Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom. Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo. Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin. Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy. Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu. Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia. Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč. Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu. Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov. Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil. Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho. Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve. Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé. Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor. Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi. Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?! Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat. Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym. Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie. Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého. Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna. Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti. Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu. Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme. Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila. Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť. Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž. Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
chevron_left Prev Prov 17 Next chevron_right