chevron_left chevron_right
Prov 5
Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti, aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť. Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej. Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč. Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla. Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí. Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst. Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu, aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi; aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca. A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním! A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili. Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce. Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne. Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd? Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou. Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti. Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične. A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky? Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy. Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu. On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.
chevron_left Prev Prov 5 Next chevron_right