chevron_left chevron_right
Prov 7
Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba. Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka. Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca. Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť, aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami. Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu, a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu, ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy. A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého; štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome. Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady. A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu: Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby; preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa. Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití. Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou. Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní. Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu. Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne. Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov. Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený, až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život. A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst. Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch. Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila. Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.
chevron_left Prev Prov 7 Next chevron_right