chevron_left chevron_right
Eccl 6
Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí: Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh. Keby niekto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, že lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu; lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou. Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten. A Keby aj žil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto? Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti. Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred živými? Lepšie je vidieť očima než chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre. Čím kto je, bol už dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a nemôže sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho. Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnožujú márnosť. Čo má tedy viacej človek? Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho živote, v tom skromnom počte dní života jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?!
chevron_left Prev Eccl 6 Next chevron_right