chevron_left chevron_right
Song 4
Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda; tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila; tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja; tvoje hrdlo jako veža Dávidova, vystavená na zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov; dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami. Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva. Celá si krásna moja priateľko, a nie je na tebe vady. So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať s vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov. Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla. Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny! Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona. Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestro, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa. Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami, nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s každým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými. Oj, ty prameňu zahrád, studňo živých vôd a tečúcich s Libanona! Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie.
chevron_left Prev Song 4 Next chevron_right