chevron_left chevron_right
Song 7
Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamitku jako na kolotanec Machanajima?! Oj, aké sú krásne tvoje kroky v ľahkej obuvi, kniežacia dcéro! Zaokruhlenia tvojich bedier ako ozdobné zápony, dielo rúk umelca; tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, obložená ľaliami; dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny; tvoje hrdlo jako veža zo slonovej kosti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rabbím; tvoj nos ako veža Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek; tvoja hlava na tebe jako Karmel a splývajúce vlasy tvojej hlavy jako šarlát; kráľ je spútaný tými kaderami. Oj, aká si krásna a jaká utešená, ó, lásko, medzi rozkošami! Tá tvoja postava je podobná palme a tvoje prsia strapcom hrozna. Povedal som: Vyjdem na palmu, chytím sa jej vetví, a nechže sú tedy tvoje prsia jako strapce viniča a vôňa tvojho dychu jako vôňa jabĺk, a tvoje ústa jako najlepšie víno, ktoré ide môjmu milému priamo, hýbe rtami spiacich. Ja som svojho milého, a jeho túžba sa nesie ku mne. Poď, môj milý, vyjdime do poľa, prenocujme vo vsiach. Vstaneme skoro ráno a pojdeme do viníc, pozrieme, či kvitne vinič, či sa roztvoril vinný kvet, či kvitnú granátové jablone; tam ti dám svoju ľúbosť. Ľúbostné jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvostné ovocie, nové i staré, ktoré som tebe, môj milý, zachovala.
chevron_left Prev Song 7 Next chevron_right