chevron_left chevron_right
Isa 14
Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu. A pojmú ich národy a dovedú ich na ich miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde Hospodinovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili. A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hospodin odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej služby, ktorú si bol podrobený konať, že použiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate! Hospodin polámal palicu bezbožných a prút panujúcich, toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia. Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú! Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal. Peklo zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, že povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov. Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným? Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú. Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy. A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu! Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy. Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá, ktorý podvracal okruh sveta, takže bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov? Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome; ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina. Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraždil; nebude nikdy až na veky menované semeno zlostníkov. Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami, lebo ináče povstanem proti nim, hovorí Hospodin Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hospodin. A obrátim ho v majetok ježov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí Hospodin Zástupov. Hospodin Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť, to jest, že skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca. To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy. Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti? Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno: Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci. A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú. Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mesto! Rozplynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaždení a nedostanovil sa. A čože odpovedia poslovia národa? Že Hospodin pevne založil Sion, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu.
chevron_left Prev Isa 14 Next chevron_right