chevron_left chevron_right
Lam 5
Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu! Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom. Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy. Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat. Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku. Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba. Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti. Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky. Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti. Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu. Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových. Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané. Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom; starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň. Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok. Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili! Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči, pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom. Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie. Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy? Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi! Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.
chevron_left Prev Lam 5 Next chevron_right