Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Hozeášovi, synovi Bériho, za dní Uziáša, Jotama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdových a za dní Jeroboáma, syna Joasa, kráľa Izraelovho. Na počiatku, keď hovoril Hospodin Hozeášom, riekol Hospodin Hozeášovi: Idi, vezmi si ženu, kleslú do smilstva, a deti zo smilstva, lebo nestudate smilní táto zem nenasledujúc Hospodina. A Išiel a vzal si Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna. A Hospodin mu riekol: Nazvi jeho meno Jizreel, lebo ešte niečo málo, a navštívim krv Jizreela na dome Jehu-va a učiním prietrž kráľovstvu domu Izraelovho. A stane sa toho dňa, že polámem lučište Izraelovo v údolí Jizreela. A zase počala a porodila dcéru. A riekol mu: Nazvi jej meno: Ló-rucháma, lebo sa už viacej nezľutujem nad domom Izraelovým, aby som im niečo odpustil. Ale sa zľutujem nad domom Júdovým a zachránim ich Hospodinom, ich Bohom, a nezachránim ich lučišťom ani mečom ani vojnou, koňmi alebo jazdcami. A keď odlúčila Ló-ruchámu, počala a porodila syna. A riekol: Nazvi jeho meno Ló-ammi, lebo vy nie ste mojím ľudom, a ja nebudem vaším Bohom. Avšak bude počet synov Izraelových ako piesku mora, ktorý sa nedá ani zmerať ani spočítať, a stane sa, že na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, povie sa im: Synovia silného Boha živého. A synovia Júdovi a synovia Izraelovi budú shromaždení dovedna, a ustanovia si jednu hlavu a vyjdú hore zo zeme, lebo veľký bude deň Jizreela.