chevron_left chevron_right
Hos 13
Keď hovorieval Efraim, býval strach; bol sa povzniesol v Izraelovi, ale sa previnil modlou Bálom a zomrel. A teraz hrešia ďalej a spravili si sliatinu zo svojho striebra, podľa svojho umu modly, to všetko dielo remeselníkov. O nich hovoria: Tí, ktorí obetujú ľudí, bozkávajú teľce. Preto budú jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána, jako plevy, uchvátené víchrom z humna, a jako dym z komína. Ale ja som Hospodin, tvoj Bôh, od čias Egyptskej zeme, a Boha krome mňa si nepoznal, ani nieto spasiteľa mimo mňa. Ja som ťa poznal na púšti, v zemi veľkého sucha. Podľa svojej dobrej paše sa nasýtili, nasýtili sa, a pozdvihlo sa ich srdce, preto zabudli na mňa. A preto im budem ako ľúty lev, budem čihať na ceste jako pardus; stretnem sa s nimi jako osirelý medveď a roztrhám to, v čom je zavrené ich srdce; a požeriem ich tam ako ľvica, rozkmáše ich poľná zver. To ťa zkazí, Izraelu, pretože ideš proti mne, proti svojej moci. Kdeže je tvoj kráľ, kde? Nech ťa tedy zachráni vo všetkých tvojich mestách alebo tvoji sudcovia, o ktorých si povedal: Daj mi! kráľ i kniežatá! Dal som ti kráľa vo svojom hneve a vzal som vo svojej prchlivosti. Zaviazaná je neprávosť Efraimova, ukrytý jeho hriech. Bolesti rodiacej ženy prijdú na neho; je on syn nie múdry. Lebo je čas, aby nestál, keď sa má narodiť, v prielome detí. Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti. Ale nie! Kde sú, ó, smrť, tvoje mory? Kde, peklo, tvoja nákaza? Lútosť bude skrytá pred mojimi očima! Lebo keď aj bude rodiť medzi bratmi, prijde východný vietor; vietor Hospodinov bude vystupovať od púšte hore, a tak vyschne jeho prameň, a vysuší sa jeho žriedlo; on rozchváta poklad, všetky vzácne klenoty. Samária bude pykať, pretože sa protivila svojmu Bohu; padnú od meča; ich deti budú rozrazené, a ich tehotné ženy budú rozpárané.
chevron_left Prev Hos 13 Next chevron_right