1 V ten deň vyšiel Ježiš z toho domu a sadnul si pri mori. 2 A sišlo sa k nemu mnoho zástupov, takže vstúpil do lode a sadnul si tam, a celý zástup stál na brehu. 3 A hovoril im mnoho v podobenstvách a vravel: Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4 A keď rozsieval, niektoré zrnká padly vedľa cesty, a prišli vtáci a sozobali ich. 5 A iné padly na skalnaté miesta, kde nemaly mnoho zeme, a hneď vzišly, pretože nemaly hlbokosti zeme; 6 ale keď vyšlo slnce, vyhorely a preto, že nemaly koreňa, vyschly. 7 A iné padly do tŕnia, a tŕnie vzrástlo a udusilo ich. 8 A zase iné padly na dobrú zem a vydaly užitok, niektoré sto, niektoré šesťdesiat a niektoré tridsať. 9 Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10 A pristúpili učeníci a povedali mu: Prečo im hovoríš v podobenstvách? 11 A on odpovedal a riekol im: Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale tamtým nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude dané, a rozhojní sa mu; ale kto nemá, od toho bude odňaté i to, čo má. 13 V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, 14 a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. 15 Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. 16 Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú. 17 Lebo ameň vám hovorím, že mnohí proroci a spravedliví žiadali si vidieť to, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli. 18 Vy tedy počujete podobenstvo o rozsievačovi. 19 Keď ktokoľvek počuje slovo o tom kráľovstve a nerozumie, prichádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srdca. To je ten posiaty vedľa cesty. 20 A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou. 21 Lež nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje. 22 A zase posiaty do tŕnia je ten, kto čuje slovo, ale starosť tohoto sveta a zvod bohatstva udusuje slovo, a býva bez užitku. 23 Ale na dobrú zem posiaty je ten, kto čuje slovo a rozumie, a kto už potom naozaj donáša užitok, a síce niekto donáša sto, niekto šesťdesiat a niekto tridsať. 24 Predložil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. 25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel. 26 Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ. 27 A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Zkadiaľže má tedy kúkoľ? 28 A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a sosbierali ho? 29 A on povedal: Nie, aby ste snáď sbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice. 30 Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Soberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svezte do mojej stodoly. 31 A zase iné podobenstvo im predložil a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli, 32 ktoré zrno je menšie od všetkých takých semien, ale keď vzrastie, je väčšie ako zeliny a býva z neho strom, takže prichádzavajú nebeskí vtáci a robia si hniezda na jeho vetviach. 33 A ešte iné podobenstvo im rozprával: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch mierok múky, až všetko skyslo. 34 Toto všetko hovoril Ježiš v podobenstvách zástupom a bez podobenstva im nehovoril ničoho, 35 aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta. 36 Vtedy zanechajúc Ježiš zástupy, išiel do domu. A pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali mu: Vylož nám podobenstvo o tom kúkoli toho poľa. 37 A on odpovedal a riekol im: Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka, 38 a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého; 39 nepriateľ, ktorý ich nasial, je diabol; žatva je skonanie sveta, a ženci sú anjeli. 40 A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta: 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43 Vtedy sa budú spravedliví skvieť ako slnce v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole. 45 Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly 46 a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju. 47 Opät je nebeské kráľovstvo podobné vlečnej sieti, spustenej do mora a tiahnucej so sebou tvory z každého druhu, 48 ktorú, keď bola naplnená, vytiahli na breh a sadnúc si sobrali čo dobré do nádob a čo zlé vyhádzali von. 49 Tak bude pri skonaní sveta: vyjdú anjeli a oddelia zlých zpomedzi spravedlivých 50 a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubami. 51 A Ježiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane. 52 A on im povedal: Preto každý učený v zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný človeku hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci. 53 A stalo sa, keď dopovedal Ježiš tie podobenstvá, že sa pobral preč odtiaľ 54 a prijdúc do svojej otčiny učil ich v ich synagóge, takže žasli a hovorili: Odkiaľ má tento tú múdrosť a tie divy? 55 Či nie je toto syn toho tesára? Či sa nevolá jeho matka Mária, a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? 56 A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Odkiaľ tedy má tento všetko toto? 57 A urážali sa na ňom. A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine a vo svojom dome. 58 A neučinil tam mnoho divov, pre ich neveru.