V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata. Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať. A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka. Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi. A preto jej sľúbil s prísahou, že jej dá, čokoľvek by si žiadala. A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa. A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať. A pošlúc kata sťal Jána v žalári. A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi. Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Ježišovi. A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest. A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých. A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy. Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť. A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby. A on im povedal: Doneste mi ich sem! A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom. A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov. A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí. A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov. A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám. A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor. Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori. A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu. Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa! A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách. A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi. Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma! A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval? A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor. A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží! A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta. A keď ho poznali mužovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali, a prosili ho, žeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.