chevron_left chevron_right
Mark 12
A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval. A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice. Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho. A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného. A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili. Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna. Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše! A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice. Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným. Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach. A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli. A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči, ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať? Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl. A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov. Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili. A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli: Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno. Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena. Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne. A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu. A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej? Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach. A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite. Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých? A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie. A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet. A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho, a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti. A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať. A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým? Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh. Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval. A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch; chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia. A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho. A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.
chevron_left Prev Mark 12 Next chevron_right