1 No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy. 2 A našly kameň odvalený od hrobu. 3 A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša. 4 A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk. 5 A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei, 7 keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 8 Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová. 9 A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným. 10 A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom. 11 Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám. 12 A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo. 13 A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus. 14 A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo. 15 A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi. 16 Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali. 17 A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní? 18 A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni? 19 A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20 a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21 A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo. 22 Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom, 23 ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije. 24 Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli. 25 A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci! 26 Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy? 27 A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom. 28 A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej. 29 Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi. 30 A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im. 31 A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich. 32 Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma? 33 A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi, 34 ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi. 35 A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba. 36 A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám! 37 Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha. 38 A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci? 39 Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám. 40 A to povediac ukázal im ruky a nohy. 41 A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie? 42 A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43 A vzal a pojedol pred nimi. 44 A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch. 45 Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam. 46 A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa, 47 a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema. 48 A vy ste toho svedkami. 49 A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti. 50 Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie. 51 A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. 52 A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. 53 A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.