1 A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych, 2 a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom. 3 A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti. 4 A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným? 6 Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil. 7 Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu; 8 lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky. 9 Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili, 11 pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša. 12 Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema, 13 nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov! 14 A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati. 16 Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to. 17 Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych. 18 A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div. 19 Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním. 20 A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok. 21 Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša. 22 A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi. 23 Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku. 25 Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. 26 Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec. 27 Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine. 28 Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim. 29 Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril. 30 Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté. 32 A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe. 33 Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť. 34 Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? 35 Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide. 36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi. 37 A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho, 38 aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené? 39 Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš: 40 Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 41 To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy, 43 lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu. 44 A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal; 45 a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme. 47 A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň; 49 lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť. 50 A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.