1 A stalo sa jedného dňa, že riekol Jonatán, syn Saulov, mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke Filištínov, ktorá je tamto na druhej stane! Ale svojmu otcovi nepovedal o tom. 2 A Saul dlel na konci Gibee pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťsto mužov. 3 A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pinchasa, syna Éliho, kňaza Hospodinovho v Síle, nosil efód. A ľud nevedel, že odišiel Jonatán. 4 A medzi priechodmi, ktorými hľadal Jonatán možnosť prejsť na posádku Filištínov, bola príkra skala jako zub z jednej strany priechodu a príkra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jednej bolo Bócec, a meno druhej Sene. 5 Jeden zub čnel od severa naproti Michmasu a druhý od juhu naproti Gabe. 6 A Jonatán riekol mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke týchto neobrezancov; možno, že Hospodin vykoná za nás, lebo však Hospodinovi nie je ťažko zachrániť už či mnohom a či málom. 7 A jeho zbrojnoš mu povedal: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa žiadosti tvojho srdca. 8 A Jonatán riekol: Hľa, my prejdeme k mužom a ukážeme sa im. 9 Ak nám povedia takto: Čakajte, až prijdeme k vám, budeme stáť na svojom mieste a nepojdeme hore za nimi. 10 Ale ak povedia takto: Poďte hore na nás, vtedy pojdeme hore, lebo ich Hospodin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením. 11 A tedy sa ukázali obidvaja posádke Filištínov. A Filištíni povedali: Hľa, tamto Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli! 12 A mužovia posádky odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a riekli: Poďte hore k nám, a povieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do ruky Izraelovej. 13 A tak vyšiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbrojnoš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbrojnoš zabíjal za ním. 14 To bola prvá porážka, v ktorej zabil Jonatán a jeho zbrojnoš okolo dvadsiatich mužov asi jako na pol kuse poľa, ktorý zorie pár volov za deň. 15 Na to povstal veliký strach, takže sa všetko triaslo v tábore, na poli i vo všetkom ľude. Posádka i ten zhubca sa tiež triasli strachom, takže sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha. 16 A Saulovi pozorovatelia videli v Gibei Benjaminovej, že hľa, množstvo sa rozplýva a že chodí jako v nejakom zmätku sem a ta. 17 Vtedy povedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte mužstvo a vidzte, kto odišiel od nás! A keď spočítali, videli, že hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbrojnoša. 18 A Saul povedal Achiášovi: Dones sem truhlu Božiu. Lebo truhla Božia bola toho dňa so synmi Izraelovými. 19 A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, že hrmot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a rozmáhal sa, a preto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak. 20 Vtedy sa hurtom shromaždili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli až k bitke, a tu hľa, meč druha bol obrátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok. 21 A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tiež prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz obrátili, aby boli s Izraelom, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom. 22 A všetci mužovia Izraelovi, ktorí sa skrývali na vrchu Efraimovom, počuli, že utekajú Filištíni, a pripojili sa aj oni a stíhali ich v boji bežiac tesne za nimi. 23 Tak zachránil Hospodin Izraela toho dňa. A boj sa pretiahol až za Bét-áven. 24 A hoci boli mužovia Izraelovi ukonaní toho dňa, Saul zaviazal ľud prísahou povediac: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa pomstil na svojich nepriateľoch. A tak nikto zo všetkého ľudu neokúsil chleba. 25 A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hojne medu na poli. 26 A keď vošiel ľud do lesa, videl, že hľa, tečie med, ale nikto nesiahol svojou rukou k svojím ústam, lebo ľud sa bál prísahy. 27 Ale Jonatán nepočul, keď zaväzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vystrel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plásta medu a obrátil svoju ruku k svojim ústam, a rozsvietily sa jeho oči. 28 Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi zaviazal ľud prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý. 29 Na to riekol Jonatán: Môj otec zarmútil zem. Nože pozrite, že sa rozsvietily moje oči, keď som ochutnal trochu tohoto medu. 30 A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala porážka Filištínov? 31 A tak bili toho dňa z Filištínov od Michmasa až do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený. 32 Preto sa ľud vrhol na korisť a naberúc drobného dobytka a volov a teliat porážal na zem, a tak jedol ľud s krvou. 33 Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň. 34 A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a povedzte im: Doveďte ku mne každý svojho vola a každý svoje dobytča a zabíjajte tu a jedzte a nehrešte proti Hospodinovi jediac s krvou. A tak doviedol všetok ľud, každý vlastnoručne svojho vola tej istej noci, a zabíjali tam. 35 A Saul postavil oltár Hospodinovi. To bol prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi. 36 A Saul povedal: Nože sídime za Filištínmi vnoci a budeme lúpiť u nich až do ranného svetla a neponechajme z nich nikoho. A povedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dobré. Ale kňaz riekol: Pristúpme prv sem k Bohu. 37 A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištínmi? Či ich vydáš do ruky Izraelovej? Ale mu neodpovedal toho dňa. 38 Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem, všetci náčelníci ľudu, a vyzveďte a vidzte, čím sa dnes vykonal tento hriech? 39 Lebo jako že žije Hospodin, ktorý zachraňuje Izraela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môjho syna, i ten zomrie. A nikto mu neodpovedal zo všetkého ľudu. 40 Vtedy povedal všetkému Izraelovi: Vy buďte na jednej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud povedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré! 41 A Saul povedal Hospodinovi, Bohu Izraelovmu: Daj znať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vyšiel z toho. 42 A Saul povedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A postihnutý bol Jonatán. 43 Vtedy povedal Saul Jonatánovi: Povedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu povedal a riekol: Koncom palice, ktorú mám vo svojej ruke, som naozaj okúsil trochu medu. Nuž hľa, preto zomriem. 44 A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pridá, že istotne zomrieš, Jonatáne! 45 Ale ľud povedal Saulovi: Či má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú záchranu v Izraelovi? Kdeže by! Jako že žije Hospodin, nepadne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vyslobodil ľud Jonatána, a nezomrel. 46 Vtedy odišiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tiež išli na svoje miesto. 47 A Saul zaujmúc kráľovstvo nad Izraelom bojoval dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábovi, proti synom Ammonovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kamkoľvek sa obrátil, páchal ukrutnosť. 48 Keď potom nadobudnul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Izraela z ruky jeho lupiča. 49 A synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ. 50 A meno ženy Saulovej bolo Achinoam, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho vojska bolo Abner, syn Néra, strýca Saulovho. 51 Kíš, otec Saulov, a Nér, otec Abnerov, bol syn Abielov. 52 A vojna bola krutá proti Filištínom po všetky dni Saulove. A kde videl Saul nejakého muža udatného alebo silného, vzal ho k sebe.